(1932–1987)

Галерия (3)

Asen Stoychev (1932–1987)

Podľa Asena Stoycheva treba hľadať teatrálnosť vo všetkom, čo je zvláštne, paradoxné, nezvyčajné, vtipné. A skutočne, v jeho vlastnej práci scénografa vidíme práve to – kombináciu paradoxov, grácie a vynaliezavosti.

Asen Stoychev sa narodil v Ruse v roku 1932 a odborné vzdelanie získal na Akadémii výtvarných umení v ateliéri scénografie prof. Ivana Penkova a prof. Georgiho Karakaševa v roku 1956. V tom istom roku bol menovaný do Národného divadla „Ivana Vazova“ ako výkonný umelec. Po päťročnej praxi sa špecializoval v Československu. Svoju scénografickú činnosť začal v roku 1960 v divadle vo Vrace a potom v divadle „Pracovný front“. Nasledujú inscenácie v Národnom divadle - "Živá mŕtvola" od Tolstého, réžia N. Ľjuckanov, "Hašovia" od Vazova, réžia Kr. Mirsky, "Smrť obchodníka" od Millera, réžia N. Ľjuckanov a ďalší.

V rokoch 1966 – 1987 bol vymenovaný za hlavného umelca divadla „Slza a smiech“ v hlavnom meste, kde spolupracoval s režisérmi N. Seikovou – „Po páde do hriechu“ od A. Millera, „Dvanásty večer“ od W. Shakespeara, s Kr. Spasov - "Jeseň vyšetrovateľa" od G. Danailova, "Pokiaľ je mladosť" od G. Danailova, "Posledný" od M. Gorkého, réžia D. Stojanov atď. Napriek aktívnej práci scénografa natrvalo spája svoj život s pedagogickou kariérou na Národnej akadémii výtvarných umení.

Dielo Asena Stoycheva je obzvlášť dôležité v umelecko-priestorovom dizajne mnohých inštitúcií zo siete múzeí v krajine. Medzi nimi sú múzeum P.K. Javorova v Sofii, Historické múzeum v Bataku, múzeum Hrista Boteva v Kaloferi, múzeum Koľu Fičeto v Drjanove atď.

Jeho kolegyňa Maria Dimanová hovorí, že „zbožňoval materiálnosť výzdoby, triasol sa pred starými knihami, pozeral sa na divadlo ako na náboženstvo s hladnou oddanosťou askéta. Ticho a bez prestania nám to navrhoval, skrútený na nejakej stoličke, ako polo roztiahnutý tesársky meter, dlhoruký a dlhonohý - zvláštny čierny vták vo večnom čiernom obleku.”


+++

Асен Стойчев (1932–1987)

По думите на Асен Стойчев театралността трябва да се търси във всичко онова, което е странно, парадоксално, необикновено, остроумно. И действително, в собствената му работа като сценограф виждаме тъкмо това – съчетания на парадокси, изящество и находчивост.

Асен Стойчев е роден в Русе през 1932, като професионалното си образование получава в НХА в ателието по сценография на проф. Иван Пенков и проф. Георги Каракашев през 1956. Същата година е назначен в Народния театър „Иван Вазов” като художник-изпълнител. След петгодишен стаж специализира в Чехословакия. Сценографската си дейност започва през 1960 в театъра във Враца, а после в театър „Трудов фронт“. Следват работи в Народния театър - „Живият труп“ от Толстой, реж. Н. Люцканов, „Хъшове“ от Вазов, реж. Кр. Мирски, „Смъртта на търговския пътник“ от Милър, реж. Н. Люцканов и др.

Между 1966 и 1987 е назначен за главен художник на театър „Сълза и смях“ в столицата, където работи с режисьорите Н. Сейкова – „След грехопадението“ от A. Милър, „Дванайста нощ“ от У. Шекпир, с Кр. Спасов – „Есента на един следовател“ от Г. Данаилов, „Докле е младост“ от Г. Данаилов, „Последните“ от М. Горки, реж. Д. Стоянов и др. Въпреки активната си работа като сценограф той свързва живота си трайно и с преподавателската кариера в НХА.

Особено важна е работата на Асен Стойчев в художествено-пространственото оформление на множество институции от музейната мрежа в страната. Сред тях са музеят на П.К. Яворов в София, Историческият музей в Батак, музеят на Хр. Ботев в Калофер, на Колю Фичето в Дряново и др.

Колежката му Мария Диманова споделя, че „той обожаваше материалността на декора, трепереше пред старите книги, гледаше на театъра като на религия, на която се служи с гладната всеотдайност на аскет. Тихо и непрестанно ни го внушаваше, усукан върху някой стол, като пoлуразгънат дърводелски метър, дългорък и дългокрак, странна черна птица във вечния черен костюм“.


+++


Der deutshe Text aus der Ausstellung “Zeitenbrücke. Das Bühnenbild in Bulgarien – 60 - 80 Jahre des XX Jh.” Bulgarisches Kulturinstitut Berlin / 27.03.2022 – 15.04.2022



Asen Stoychev (1932–1987)


Laut Asen Stoychev sollte das Theatralische für alles, was seltsam, paradox, ungewöhnlich und witzig ist, einen Ausdruck suchen. Und seine eigene Arbeit als Bühnenbildner zeigt genau das – eine Kombination aus Paradoxien, Eleganz und Einfallsreichtum.

Asen Stoychev wurde 1932 in Russe geboren und beendete seine Ausbildung 1956 an der Nationalen Kunstakademie bei Prof. Ivan Penkov und Prof. Georgi Karakashev. Im selben Jahr wurde er an das Nationaltheater „Ivan Vazov“ in Sofia berufen. Nach fünfjähriger Erfahrung im Bühnenbau machte er ein Weiterbildungsstudium in der Tschechoslowakei.

Seine Bühnenbildnertätigkeit begann er 1960 am Theater in Vratsa und im Theater „Arbeitsfront“. Es folgten Werke im Nationaltheater - "Der lebende Leichnam“ von Tolstoi unter der Regie von N. Lyutskanov, "Die Ausgestoßenen" von Vazov unter der Regie von K. Mirski, "Der Tod eines Handlungsreisenden" von A. Miller, Regie N. Lyutskanov und viele andere.
 
Zwischen 1966 und 1987 wurde er zum Hauptbühnenbildner am Theater „Tränen und Lachen“ in Sofia ernannt, wo er mit der Regisseurin N. Seykova - "Nach dem Sündenfall " von Miller, und "Was ihr wollt" von W. Shakespeare erarbeitete, mit K. Spasov - "Der Herbst eines Ermittlers" von G. Danailov, "Während man noch jung ist" von G. Danailov, "Die Letzten" von M. Gorky, unter der Regie von D. Stoyanov und andere. Trotz seiner aktiven Tätigkeit als Bühnenbildner verband er sein Leben dauerhaft mit seiner Lehrtätigkeit an der Nationalen Kunstakademie.

Besonders wichtig ist seine Arbeit an der räumlichen Gestaltung vieler Institutionen des Museumsnetzwerks im Land z.B. für das Museum von P.K. Yavorov in Sofia, das historische Museum in Batak, das Museum von Hristo Botev in Kalofer und des Kolyu Ficheto in Dryanovo und andere.

Seine Arbeitskollegin Maria Dimanova sagt über ihn, dass „er die Materialität des Dekors verehrte, sich vor den alten Büchern verneigte und das Theater als eine Religion betrachtete, die mit der hungrigen Hingabe eines Asketen betrieben wird. Er verlangte von uns das Gleiche, leise und unaufhörlich, zusammengerollt auf einem Stuhl, langarmig und langbeinig, ein seltsamer schwarzer Vogel in seinem ewigen schwarzen Anzug“.